Kto by bol povedal, že moji rodičia boli niečo ako youtuberi/blogeri - akurát že bez YouTube kanálu a Blogu, hah.
Kam tým mierim? K naším najväčším rodinným pokladom, ktorými sú jednoznečne videá z detských čias (mimochodom ešte na kazetách :D) a množstvá fotiek vo fotoalbumoch.
Nedávno sme si s bratom ráno spríjemnili práve jednou kazetou z roku 2007, na ktorej sme obaja boli ešte len malé nevinné slniečka.
V tom mi napadlo... prečo sa s vami o niekoľko (mnohokrát vtipných) momentov nepodeliť?
Ako by som mohla začať niečím iným, ako prvým dňom v škole. Myslím, že komentár je v tomro prípade nepotrebný, pohľad hovorí za všetko - už vtedy som vedela, čo ma čaká, hah.
Odmalička moje prvé kroky vieli k tancu. Tento tanec si pamätám dodnes.
Ale áno, len si daj Adrika... Dobrú chuť.
Presne na túto fotku som narážala v úvode, kde som spomínala, že sme boli takí dvaja anjelici (s lízatkami v ruke). Achhh, kiežbe šiel vrátiť čas.
Trochu sa za to hanbím, ale na chalupe u babky som azda pomáhala viac keď som mala 6, než teraz. Som strašný lenivec.
Grrrr... ja som dinosaurus a zjeeeem ťa! Asi takáto veta zo mňa vyšla popri fotení tejto fotky.
Tancovala som asi 8 rokov a doteraz nechápem, ako som si bola schopná zapamätať všetky tie choreografie.
Tu ako anjelik síce vyzerám, no bola som poriadny čert. Viem, že počas tohto vystúpenia som bol chorá, no zvládla som to!
Lyžovať som síce vedela už v 4 rokoch. Očividne mi však robilo problém niečo iné - samotné chodenie po snehu... radšej som sa v ňom totiž válala.
Tiež tak milujete nostalgické prezeranie tých kúzelných momentov, ktoré sa už nikdy nezopakujú? Ja už som si naše albomy prešla tak 100krát, no vždy ma niečím prekvapia.
Love xxx,
Adri <3
Kam tým mierim? K naším najväčším rodinným pokladom, ktorými sú jednoznečne videá z detských čias (mimochodom ešte na kazetách :D) a množstvá fotiek vo fotoalbumoch.
Nedávno sme si s bratom ráno spríjemnili práve jednou kazetou z roku 2007, na ktorej sme obaja boli ešte len malé nevinné slniečka.
V tom mi napadlo... prečo sa s vami o niekoľko (mnohokrát vtipných) momentov nepodeliť?
Ako by som mohla začať niečím iným, ako prvým dňom v škole. Myslím, že komentár je v tomro prípade nepotrebný, pohľad hovorí za všetko - už vtedy som vedela, čo ma čaká, hah.
Odmalička moje prvé kroky vieli k tancu. Tento tanec si pamätám dodnes.
Ale áno, len si daj Adrika... Dobrú chuť.
Presne na túto fotku som narážala v úvode, kde som spomínala, že sme boli takí dvaja anjelici (s lízatkami v ruke). Achhh, kiežbe šiel vrátiť čas.
Trochu sa za to hanbím, ale na chalupe u babky som azda pomáhala viac keď som mala 6, než teraz. Som strašný lenivec.
Grrrr... ja som dinosaurus a zjeeeem ťa! Asi takáto veta zo mňa vyšla popri fotení tejto fotky.
Tancovala som asi 8 rokov a doteraz nechápem, ako som si bola schopná zapamätať všetky tie choreografie.
Tu ako anjelik síce vyzerám, no bola som poriadny čert. Viem, že počas tohto vystúpenia som bol chorá, no zvládla som to!
Lyžovať som síce vedela už v 4 rokoch. Očividne mi však robilo problém niečo iné - samotné chodenie po snehu... radšej som sa v ňom totiž válala.
Tiež tak milujete nostalgické prezeranie tých kúzelných momentov, ktoré sa už nikdy nezopakujú? Ja už som si naše albomy prešla tak 100krát, no vždy ma niečím prekvapia.
Love xxx,
Adri <3
