Posledných pár mesiacov som začala premýšľať... Premýšľala som stále, kedykoľvek, nad čímkoľvek. Začala som rozmýšlať aj nad vecami ako je zmysel života, dôvod prečo sme takí, akí sme. Prečo konáme tak, ako konáme. Prečo robíme to, čo robíme.
Žijeme v dobe, kedy si všetci nasadzujú akúsi masku, pod ktorou vystupujú.
Čoraz častejšie som si začala klásť otázku, či je život vlastne skutočný. Znie to divne? Áno, spočiatku som ani ja netušila, kam som sa vlastne dostala.
Čo ak je "to" celé len sen? Dokáže mi niekto, že všetko je reálne? Stačí veda ako dôkaz?
Povedať, že som stratená je celé len zjednodušovanie...
Deprimujúce obdobie, kedy sa mi nechcelo nič a jedinou mojou túžbou bolo, aby daný deň už skončil je, našťastie, Pozerala som sa na prázdny svet, na niečo, čo nedávalo zmysel.
Je zlé mysieť na veci? Je zlé mať pocity? Bolo by lepšie, ak by sme nepremýšľali?
Ale kde som vlastne našla nejaký racionálny dôvod?
Ty sa rozhoduješ, Ty meníš svoje myšlienky, Ty meníš pocity, Ty meníš sám seba...
Som vďačná za každú jednu sekundu, ktorú mi život dá. Život je "the one and only"- možnosť zabávať sa, užívať si kúzelné okamihy, využívať jedinečné príležitosti, splniť si sny, zažiť čokoľvek, po čom túžime.
Môže byť človek stratený v mysli? Aký je váš názor na život a jeho čaro, ktoré nám prináša?
Love ya to the moon and back,
Adriana <3.
0 komentárov