Práve som sa vrátila z večernej prechádzky s Buddym a niečo ma donútilo zamyslieť sa...
Mala som na sebe staré legíny, vysoké čižmy, otcovu bundu a čerešničkou celého looku bola maska na tvári, ktorú som si nestihla dať dole...
Áno, modlila som sa, aby som nikoho nestretla a dúfala som, že ma v tej tme nikto nespozná.
V tom som začala rozmýšľať prečo...
Prečo máme ideály nejako vyzerať, na niečo sa podobať, dobre zapôsobiť? Je zovňajšok človeka dôležitejší ako vnútro?



Vidím nejaké dievča so psom vyzerajúce ako kríženec ducha a jednorožca.
Mnohí by si nedokázali vysvetliť dôvod môjho výzoru a asi by sa zasmiali. Napriek tomu, že pohľad na mňa by nebol nikomu príjemný, ja som sa cítila dobre.
Bola som na čerstvom vzduchu, s tým najlepším spoločníkom a užívala som si chvíle strávené vonku.

Ako mladé dospievajúce dievča sa vždy snažíš zapadnúť, je to normálne, je to niečo, čím sa trápi každá z nás. 12 ročné dievčatá teraz sú úplne iné než tie z pre piatich rokov - mnohokrát vyzerajú staršie, než niektoré dospelé ženy. (čo je celkom zvláštne...) 
Ja som nepatrila k tým populárnym deťom. Outfit som si neskladala podľa najväčších trendov. Čo mi mama ráno nachystala, to som si obliekla a bola som šťastná.
Nepatrila som medzi tie populárne deti. Vždy som bola normálnym dievčaťom, ktoré sa rado zabáva a športuje.
Dodnes som vďačná, za výchovu, akú som dostala (a stále dostávam). 

Bude to znieť ako klišé, ale najlepšia rada, akú vám môžem dať je - buď sám sebou.
Maj rád, čo máš na sebe a maj na sebe to, čo máš rád. Či je to oblečenie, vizáž alebo čokoľvek iné.